Grand Canyon

Jeden z nakrajších a najzáhadnejších prírodných útvarov našej Zeme je Grand Canyon ležiaci v západnej časti Spojených štátov amerických. Ako vznikol kaňon, tiahnuci sa v dĺžke 456 kilometrov v severnej časti štátu Arizona, dodnes nikto nevie hodnoverne zodpovedať, ale vzniklo niekoľko teórií. Je takmer isté, že priemerne 15-16, niekde aj 30 kilometrov široký, 1500 metrov hlboký útvar vznikol erozívnou činnosťou viacerých prírodných živlov. Svoj dnešný tvar nadobudol v prvom rade činnosťou rieky Colorado, ktorá kaňonom preteká, ale aj ľad, vietor a vulkanická činnosť či putovanie kontinentov zohrali svoju dôležitú úlohu pri stvorení tohto neskonale krásneho kraja vymodelovaného z červenkastých a žltých skál.

Národný park Yellowstone 

V severnej časti Spojených štátov sa Yellowstone v štáte Wyoming stal v roku 1872 prvým národným parkom na svete. 8000 km² územia v Skalnytých horách, ktoré tvarovala a dodnes tvaruje sopečná činnosť, oplýva prírodnými krásami a je mimoriadne bohaté na rôzne rastlinné a živočíšne druhy. Meno dostalo od pôvodných obyvateľov, ktorí rieku pretekajúcu cez toto územie, nazývali Žltou skalou ( Yellowstone ) pre skaly lemujúce jej brehy. Na kamenných stĺpoch príkrych brál rieky hniezdia orly americké, ale okrem nich sa Yellowstone hrdí aj veľkým počtom ďalších vzácnych zvierat. Čierne medvede sú natoľko krotké, že sa odvážia prísť až do bezprostrednej blízkosti človeka a je tu aj pekných pár medveďov grizly, hoci stretnutie s nimi sa už nemôže považovať za velké štastie. Potom, čo prežili bezhlavé ničenie, sa tu popása aj 1000-1200 bizónov a majú tu svoj životný priestor aj pumy a prérijný vlk. Medzi zvláštnejšie druhy môžeme zaradiť amerického losa a antilopy vidlicovité. Medzi 3000 metrov vysokými vrchmi sa ukrývajú jazerá s priezračne čistou vodou, z nich najväčšie tiež nesie meno Yellowstone: je 30 kilometrov dlhé, 22 kilometrov široké a jeho priemerna hĺbka je 40 metrov. V lete sa na jeho brehoch zvyknú usadiť indiánske kmene.  


Niagarské vodopády


Pastva pre oči, ale zároveň strach vzbudzujúce vodopády sú výsledkom neustáleho ničenia prírodných živlov: riečisko zoderie ľad (a pod ním unášané nánosy skál), alebo voda ho vyderie natoľkože sa na rieke vytvoria obrovské výškové rozdiely. Mäkšie skaly rýchlo miznú, odplaví ich voda, potom sa tvrdšia vrstva premení na stupienok, z ktorého voda veľkou silou padá nadol. Niagarský vodopád ležiaci na hraniciach Spojených štátov a Kanady, vznikol v čase poslednej doby ľadovej pred 10-12 tisíc rokmi. Každú minútu obdiera prah skaly 168 metrov kubických vody, tak sa niet čomu diviť, že od svojho zrodu cúvol vodopád smerom ku prameňu 11 kilometrov. V súčastnosti ročne navštívi tento miznúci prírodný zázrak, ktorý sa podľa názoru odborníkov o niekoľko tisícročí stratí, 12 miliónov ľudí.

Vytvořte si webové stránky zdarma! Tento web je vytvořený pomocí Webnode. Vytvořte si vlastní stránky zdarma ještě dnes! Vytvořit stránky